O tom, že nie každé tehotenstvo je pre ženu zaručene magickým obdobím, ste sa už mohli dočítať v predošlom článku. S pribúdajúcim vekom mojej prvorodenej však priamoúmerne pribúdajú aj otázky okolia k druhému potomkovi. Keďže odpoveď z mojej strany je zatiaľ nemenná, rozhodla som sa, že Vám dovolím nazrieť hlbšie do mojich spomienok.
Dnes sa spolu bližšie pozrieme na rôzne formy tehotenskej nevoľnosti. Od tých bežných, ktoré pravdepodobne najmä v prvom trimestri potrápili väčšinu z Vás, až po závažné formy, ktoré sú síce menej časté, no pre ženu aj jej dieťa o to nebezpečnejšie.
V prvom trimestri sa s rannou (večernou či celodennou) nevoľnosťou alebo zvracaním určite stretla nejedna z Vás. Často je prvým príznakom, ktorý môže ženu upozorniť na začínajúce tehotenstvo. Zväčša nepredstavuje zdravotné riziká pre matku ani pre plod a je sprievodným javom fyziologicky prebiehajúcej gravidity.
Spôsobuje ju najmä prudký nárast hladiny hCG hormónu (pozn. humánny choriogonadotropný hormón) v krvi a moči tehotnej ženy. Rovnako sa na nevoľnosti môžu podieľať aj hormóny estrogén a progesterón, či výrazné čuchové vnímanie pachov a vôní. Verím, že my ženy sme naň biologicky naprogramované práve kvôli tomu, aby sme dokázali ochrániť naše dieťa pred hroziacim nebezpečenstvom.
Odborne symptóm tehotenskej nevoľnosti môžete nájsť aj pod pojmom nauzea, čo v gréckom preklade znamená morská choroba. Prvýkrát som takýto „žalúdok na vode“ zažila počas letnej dovolenky na Mallorce, kde sme sa zúčastnili výletnej plavby po rozbúrenom mori. S myšlienkou – NIKDY VIAC – som radšej vystúpila na najbližšej zastávke (rozumej na opačnej strane ostrova).
Moju graviditu by som teda vzhľadom na túto skúsenosť rada prirovnala k nekonečnej plavbe loďou, ktorá sa kníše kdesi uprostred vĺn oceánu a nechystá sa zakotviť v prístave. Nadmerné zvracanie neutíchalo ani po prvom trimestri a mne diagnostikovali najťažšiu formu nauzey v tehotenstve.
Hypereméza je vlastne stav, kedy prezvraciate celé tehotenstvo bez toho, aby ste si ho stihli užiť. Ak ste rovnako ako ja „hrotič“ situácií, stopro sa Vám to podarí aj počas samotného pôrodu. Môj muž, ktorý bol prítomný na sále, na to určite dodnes rád spomína.
Ako som už písala v staršom článku, vojvodkyňa Kate Middleton je v tom s nami a hrdo zapadla do komunity približne 2% „šťastných tehuliek“, ktoré namiesto priberania chudnú a hrozí im dehydratácia organizmu. Dokonca by som povedala, že to povýšila na vyšší level a celé to vedie. Hyperemesis gravidarum ju údajne neobišlo ani pri jednom zo všetkých troch tehotenstiev.
Pripravte sa na to, že okolie Vám s najväčšou pravdepodobnosťou nebude rozumieť a namiesto podpory a povzbudenia sa môžete stretnúť s komentármi typu:
„Ale prosím Ťa, každej tehotnej predsa býva zle, je to úplne normálne.“
„Tehotenstvo predsa nie je choroba, aby si kvôli tomu musela vymeškávať z práce.“
„Nepreháňaš to už tak trochu? Nesmieš sa na to tak sústreďovať. Mysli na iné veci.“
„Nie si prvá ani posledná tehotná na svete.“
„Mala by si si to tehotenstvo začať trochu užívať. Čo by za to dali ženy, ktorým sa nedarí otehotnieť?“
„Predsa to nemôže byť až také zlé, ako popisuješ.“
Viem, že môže. Zažila som to na vlastnej koži. A preto Vám sem posuniem zopár tipov, ktoré by mohli pomôcť zmierniť príznaky nevoľnosti. Zaručený výsledok Vám však vzhľadom na osobnú skúsenosť nesľubujem.
Tí, ktorí ma poznáte aj osobne ste si určite stihli spočítať, že spĺňam nadpolovičnú väčšinu vyššie uvedeného. A Vám ostatným prezradím, že obézna zatiaľ nie som. Faktom ale je, že na kinetózu trpím od útleho detstva v každom dopravnom prostriedku. Ak sa teraz v duchu pýtate, načo som vlastne vtedy na tú loď šla, odpoveď je jednoduchá. Never try, never know. (Neskúsiš, nevieš.)
Keďže som takéto tehotenstvo prežila raz, je vysoká pravdepodobnosť, že by ma to celé čakalo opäť. Akurát by to bolo s batoľaťom v pätách asi o trochu náročnejšie na logistiku. Nemohla by som zvracať kedykoľvek a kdekoľvek sa mi zachce. Nielen že by to bolo pre mňa značne obmedzujúce, ale neviem si predstaviť ako by prebiehala celodenná starostlivosť o Emu.
Veď uznajte, ako by som jej napríklad pripravila raňajky, keď nie som schopná ani vstať z postele? Ako by som navarila obed bez toho, aby som dýchala výpary zo stravy? Alebo s ňou šla na prechádzku a vyhla sa zároveň všetkým kanálom či kontajnerom? V momentálnej situácii si to jednoducho neviem predstaviť. A z celého srdca úprimne obdivujem tie z Vás, ktoré ste do toho dobrovoľne vhupli ešte raz. Alebo nebodaj do tretice. Uf.
Nedokážeme ovplyvniť všetko, čo sa nám v živote deje, ale to s čím pracovať môžeme, je náš postoj, ktorý k celej situácii zaujmeme. Nebojte sa, nemám v úmysle Vás v tejto neľahkej situácii zahltiť žiadnymi motivačnými citátmi ani nevyžiadanými radami.
Len Vám chcem v závere zhrnúť to, čo mi pomohlo tých neľahkých 42. týždňov dvoch sŕdc v jednom tele vydržať.
Moje esá v rukáve boli:
Paradoxne napriek tomu, že som sa považovala za fyzicky aj psychicky skvele pripravenú na Emin bezproblémový príchod na svet, jej zámer bol celkom iný. A keďže deti sa rodia preto, aby nás o živote niečo naučili, to ako to napokon s mojím „hypnopôrodom“ celé dopadlo, si môžete prečítať tu.