Je to oveľa jednoduchšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

My ženy sa častokrát mylne domnievame, že na to, aby sme si bez výčitiek svedomia dovolili žiť naplnený život, musíme najprv spasiť celý svet. Priznávam, až donedávna som nebola výnimkou. Pomáhať na všetkých frontoch, obetovať sa pre druhých a vždy myslieť NAJPRV na iných, AŽ POTOM na seba… Matka Tereza by mala zo mňa naozaj radosť.

Po roku materstva som si však uvedomila jednu zásadnú vec. Keď ja sama nemám naplnené svoje potreby, nedokážem zo seba dávať ostatným toľko, koľko by som chcela. Vy, ktorí ste čítali môj e-book už viete, že prvé mesiace po pôrode som fungovala doslova na autopilota. Častokrát som počas dňa nič nezjedla, nestihla si umyť vlasy, o deficite spánku nehovoriac.

Ema vyžadovala moju vedomú prítomnosť 24/7 a ja som sa jej v snahe byť tou najlepšou matkou absolútne podriadila. Bolo to extrémne vyčerpávajúce obdobie. Nemala som nárok ani na niekoľkominútový nerušený telefonát. Postupom času mi však začalo chýbať moje „staré ja“, chvíľa pre seba a záľuby, ktorým som sa dovtedy venovala. Hanbila som sa za to. Cítila som sa sebecká a kdesi v mojom vnútri sa stále ozýval hlas, ktorý hovoril: „Si POVINNÁ byť tu iba pre ňu. Je to predsa Tvoja dcéra.“ Teraz už viem, že to nebol triezvy pohľad.

Na to, aby sme v núdzovej situácii nasadili kyslíkovú masku najprv sebe až potom dieťaťu, nemusíme cestovať lietadlom.

Pod tlakom každodenných povinností neraz zabúdame na to, že nie sme „iba“ manželky, matky, milenky, dcéry, sestry, priateľky, manažérky, atď., ale v prvom rade sme ŽENY.
Ženy, ktoré majú svoje vlastné vízie, sny a potreby.

Práve preto som sa rozhodla opäť VRÁTIŤ K SEBE a venovať čas tomu, čo som predtým tak milovala. Joge a tancu. A vďaka mojej úžasnej priateľke Erike, ktorej tanečné hodiny som roky pravidelne a s nadšením navštevovala, to bolo aj s obrovskou pridanou hodnotou. Ema strávila s tatom ich prvý spoločný víkend vo dvojici a ja som sa zúčastnila krásneho ženského pobytu v tichu podpolianskej prírody.

Nič lepšie som pre seba nemohla urobiť. Vedela som, že tam moje telo absolútne zregeneruje, no nečakala som, že sa odtiaľ vrátim doslova ako vymenená. Dovolila som si vypustiť všetky traumatizujúce zážitky zo svojho vnútra a hoci bol tento proces veľmi bolestivý, pre moju dušu extrémne potrebný a ozdravný. Toto ženské zdieľanie bolo pre mňa naozaj obohacujúce a už teraz sa teším, ako sa zídeme opäť.

To podstatné z nášho ženského víkendu

Som nesmierne vďačná za možnosť spoznať toľko inšpiratívnych a silných žien počas niekoľkých dní. To, čo sme si navzájom s dôverou odovzdali, bolo pre mňa také silné, že sa o svoje dojmy chcem s Vami podeliť. Tieto poznania mi ukázali, že aj keď nás delia desiatky kilometrov (a neraz aj rokov), každá žijeme svoj vlastný ženský príbeh. Naoko úplne odlišný, ale v princípe veľmi podobný.

VŠETKY POTREBUJEME CÍTIŤ POZORNOSŤ A LÁSKU.

Partnerskú, rodičovskú, mileneckú, súrodeneckú… No v neposlednom rade lásku k sebe samej. A súčasný mužský svet orientovaný najmä na výkon, nám to veľmi neuľahčuje. Ľudstvo potrebuje ženy, ktoré ho zjemnia. Sme TVORKYNE ŽIVOTA a máme byť na čo hrdé.

Vplyvom rôznych okolností si to však prestávame uvedomovať a je fajn si to občas pripomenúť. Možno aj tým, že svoju myseľ uvoľníme pri kreatívnej činnosti, necháme sa viesť iba našimi rukami a samotný výsledok našej práce nás napokon dokáže prekvapiť. Presne tak, ako by som sama nikdy neverila, že JA dokážem vytvoriť takýto kvetinový veniec. No zásluhou láskavej Tamyris mi to šlo úplne prirodzene a vždy keď sa naň na chodbe pozriem, cítim úprimnú radosť.

Tu je niekoľko myšlienok, o ktorých sme diskutovali počas nášho víkendu na lazoch a rada by som ich vyzdvihla:

• Ženy sú neuveriteľné bytosti, ktoré popri starostlivosti o rodinu a domácnosť dokážu tvoriť, vzdelávať sa aj podnikať. A je krásne, ak sa v tom vedia navzájom bez súperenia úprimne podporiť.
• Roky zotrvávame v partnerských vzťahoch, z ktorých už vyprchala láska iba preto, že to okolie očakáva. To, čo „máme“ doma, nám skôr či neskôr zovšednie a nevera sa stáva prirodzenou súčasťou našich životov. Mnohokrát sme to ale my, ktoré zabúdame na svoju prirodzenú ženskú energiu vo vzťahoch a hráme sa na multifunkčné a hlavne sebestačné roboty. Verte mi, ak Váš muž namiesto teplej večere dostane rožky so šunkou, svet sa nezrúti. Oveľa radšej Vás uvidí usmiatu na gauči, ako nervóznu za sporákom.
• Je v poriadku, ak Vaše dieťa nespadá do rámcov striktných tabuliek (na všetko), pretože každé je iné a ide životom svojím tempom. Mali by sme k nim pristupovať s absolútnym rešpektom, dôverou a uvedomiť si, že nie je dôležitý cieľ, ale cesta. Tak ňou s láskou kráčajme spolu s nimi. Buďme tu trpezlivo pre ne vždy, keď nás potrebujú a nedajme sa zastrašiť nevyžiadanými radami a porovnávaním okolia. Tiež sa obklopujem radšej podobne naladenými matkami, ktoré nepodporujú „studený odchov a vyplakávacie metódy“ a žije sa mi ľahšie.
• Ak sa rozhodnete pre alternatívny prístup k vzdelávaniu Vašich detí, stojte si za svojím. Montessori, Waldorfská, Daltonská či lesná škôlka a ani domáce vzdelávanie „neprodukujú“ rozmaznané deti (ako sa to neraz prezentuje), ale zrelé osobnosti, ktoré sa neboja prejaviť svoj názor a robiť to, čo ich baví.
  Buďme k sebe úprimní, neraz by sme v tom chceli byť ako oni. Tradičný školský systém má na Slovensku stále veľké rezervy a mnohé zručnosti nevyhnutné pre život v ňom naše deti aj tak nenadobudnú. Nie je preto na škodu poobzerať sa po INÝCH MOŽNOSTIACH v okolí, kde by Vaše dieťa mohlo byť viac samé sebou a venovať sa tomu, čo ho napĺňa. Ja sama mám pracovnú skúsenosť s využitím princípov Montessori pedagogiky a veľmi rada ju už teraz pri Eme uplatňujem v praxi.

„Nepořádek v bytě znamená šťastné dítě.“

Viem, že toto české príslovie môže najmä v domácnostiach, kde pred nedávnymi veľkonočnými sviatkami prebiehalo VEĽKÉ JARNÉ UPRATOVANIE, pôsobiť mierne provokačne.
No skúsme si v prvom rade upratať v sebe, vo svojich vzťahoch a vo svojich životoch predtým, ako sa najbližšie opäť pustíme do leštenia okien. Zbavme sa nemilosrdne všetkého, čo nám už nerobí radosť a nevyužívame to. Odľahčime naše domovy od nefunkčných a pokazených vecí, venujme nadbytočné šatstvo tam, kde ho ocenia a premyslime si, či NAOZAJ potrebujeme všetko, čím sme obklopení. A to nielen v byte, ale najmä v srdci.

Verím, že žiadnu z Vás neurazím, no ja osobne by som slovo GAZDINÁ najradšej úplne vymazala zo slovnej zásoby (aby toho nebolo málo, ešte je to aj ženský vzor, ktorý udáva skloňovanie ďalších podstatných mien). Evokuje vo mne ženu, ktorá nepatrí do spoločnosti, ale do kuchyne.

Nechápte ma zle – rada varím a ešte radšej pečiem, no je množstvo domácich prác, ktoré naozaj nepatria medzi moje hobby. SVOJ ČAS RADŠEJ INVESTUJEM DO VEDOMEJ HRY A AKTÍVNEHO BYTIA S EMOU, ako by som mala každý druhý deň lietať po byte s prachovkou. Viem, že mám dieťa, ktoré rozsýpa a rozlieva všetko, čo dostane pod ruku, no neskočím po každej omrvinke, ktorá spadne na zem. Dovolím jej (bezpečne) objavovať svet a získavať tak vlastnú skúsenosť a poznanie.

Ako spoznám, že konám v sebaláske?

• Neporovnávam, neponižujem ani fyzicky netrestám svoje deti.
• Viem, že si nemusím nič zaslúžiť a som hodná všetkého bez akýchkoľvek podmienok.
• Čokoľvek čo robím, robím preto, lebo to tak cítim a chcem, nie preto, že musím alebo sa to odo mňa očakáva.
• Dokážem povedať NIE ľuďom, vzťahom aj situáciám, s ktorými nie som v súlade a nerobia ma šťastnou.
• Stojím si za svojím rozhodnutím aj napriek tomu, že podľa ostatných „by som niečo mala/ nemala robiť inak“.
• Hoci rešpektujem pocity a dôstojnosť iných, v prvom rade prihliadam na svoje potreby a nesnažím sa za každú cenu vyjsť všetkým v ústrety.
• Vážim si sama seba, no zároveň nesúdim rozhodovanie a konanie iných, pretože neviem, čo všetko mu predchádzalo.
• Uvedomujem si, že je prirodzené cítiť strach, ale snažím sa ho postupne prekonať a posúvať sa vo svojom živote vpred.
• Ak pochybím, dokážem si to priznať a úprimne sa ospravedlniť.

Záverečné cvičenie aj pre Vás

Súčasťou jedného nášho skupinového rozhovoru bolo aj jednoduché cvičenie, ktoré si teraz môžete vyskúšať aj Vy sami. Zaberie Vám len pár minút, no za výsledný AHA moment určite stojí.
Pohodlne sa usaďte a doprajte si nerušenú chvíľku iba pre seba. Prečítajte si nasledovné zadanie a dôkladne sa nad ním zamyslite.

Napíšte si na papier (alebo si iba spomeňte) na 5 najdôležitejších ľudí vo Vašom živote.

Ak teraz očakávate, že Vám poviem, že ste kombináciou ich osobností, pretože sa nimi vo svojom živote najviac obklopujete, mýlite sa. Toto bola predsa úloha na sebalásku.

A teraz úprimne…
KTO Z VÁS medzi tých 5 mien zaradil aj Seba?
Nie, nemyslím Seba-Sebastiána, ale SEBA SAMÉHO.

Tak vidíte. Sami ste si odpovedali.

Máte aj Vy vo svojej SEBALÁSKE ešte medzery?
Nezúfajte! Nikdy nie je neskoro začať OD SEBA.