… povedal kedysi dávno jeden bezdetný chlap a ľudstvo mu uverilo.
Bol to presne ten istý muž, ktorý vymyslel aj najtrefnejší oxymoron všetkých čias: „MATERSKÁ DOVOLENKA.“

O mojom all-inclusive ale až neskôr. Teraz pekne po poriadku.
Rozhodla som sa uviesť veci na pravú mieru.

Verte mi, naozaj je úplne v poriadku, ak sa nestíhate každý týždeň tehotenstva dokonale upravená odfotiť na instagram s iným ovocím v ruke.
Chápem túto symboliku iba vďaka tomu, že ja sama som mala stiahnutú appku Pregnancy+, ktorá mi to hrdo pripomínala. Moje dieťa sa šibnutím čarovného prútika premenilo zo zrnka maku na melón. Bolo to prijateľnejšie pre moju predstavivosť, ako metamorfóza mravca na jahňa. Vážne, nežartujem.

Najviac mi v pamäti zarezonoval „cupcake“, ku ktorému bábätko prirovnali v 12. týždni. Mňamka.

V úvode môjho článku sa teda nenájdu nastávajúce mamičky, ktoré celý prvý trimester ani netušia, že v ich tele bijú (minimálne) dve srdcia a pravdepodobne ani tie, ktoré až do pôrodu chodia usmiate do práce, kde im všetci lichotia ako im to pristane.

V prípade, že je Váš jediný problém to, že by ste niečo zjedli, no po ruke sa nič nenachádza – môžete si gratulovať. Ak máte to šťastie, že aj Vy patríte do tohto klubu a naozaj Vás momentálne trápi iba chuť na čokoládovú sušienku poliatu kečupom, nenechajte sa, prosím, mojou osobnou skúsenosťou demotivovať. Ani Vy, ktoré to už máte za sebou a pomýšľate na ďalšie tehotenstvo. Horsa do toho!

Píšem ho ako povzbudenie pre všetky ženy, ktoré majú pocit, že im horšie nikdy nebolo. Pre tie, ktoré oslavujú každý ďalší zvládnutý týždeň tehotenstva akoby práve zabehli maratón. Rovnako pre tie s nálepkou „rizikové“, ktoré musia celé mesiace ležať (častokrát osamelé v nemocnici) so strachom, že prídu o bábätko. Ale aj pre „potermínovo“ unavené a ubolené skoromamy, ktoré by svojho potomka najradšej vyhnali z tela exorcistom.

1. TRIMESTER

Sama som si prešla v podstate všetkým vyššie uvedeným. O svojom tehotenstve som vedela prakticky okamžite, nakoľko už v jeho skorom začiatku sa pre mňa začalo obdobie zdanlivo nikdy nekončiaceho zvracania a extrémnej únavy. Nedajte sa pomýliť bežnými rannými nevoľnosťami. Kiežby to bolo iba o príležitostnom objímaní záchodovej misy.

Zvracala som stále. A všade. Niekedy len desaťkrát za deň, inokedy dvadsať. Podľa chuti. Nedokázala som bez toho nazrieť do chladničky, vyhodiť smeti, sedieť v kancelárii, ani sa prejsť po ulici. Navyše bolo leto, ľudia v MHD aj v čakárňach hýrili nielen všetkými farbami, ale aj pachmi. Svet bol zrazu plný smradu.

Namiesto priberania som schudla a s diagnózou nadmerné zvracanie mi napokon môj gynekológ odporučil zostať doma. Pre dobro všetkých. Ak aj Vy patríte medzi 2% šťastných, vedzte, že je v tom s nami aj člen kráľovskej rodiny – Hyperemesis gravidarum neobišlo ani samotnú vojvodkyňu Kate. Dokonca 3x. Je mi odstrašujúcim príkladom, takže druhý pokus určite nebudem riskovať.

Ďalší šok pre mňa nastal, keď mi lekár oznámil prvé výsledky štandardných odberov. Pozitívna akútna toxoplazmóza. „To nie je možné, určite nastal omyl v laboratóriu. Ja, ktorá som mačku naposledy videla veľmi dávno, aj to len na obrázku?!“  Vzhľadom na všetky riziká bolo nevyhnutné začať okamžite s liečbou a pravidelnou kontrolou protilátok.

Čakal ma nekonečný kolobeh návštev infektológie, ktorá, samozrejme, v tom čase fungovala najmä ako základňa pre pacientov s COVID-19. Vtedy bol ešte v plienkach a celý svet mal strach z nepoznaného. Chodila som do jamy levovej. Nevedela som, čoho sa báť viac. Či dopadu infekcie na bábätko alebo nákazy novým koronavírusom. Hodnoty v krvi stále hrali proti mne a bolo potrebné absolvovať špeciálne ultrazvukové vyšetrenie, aby sa zistilo, nakoľko vážne je poškodenie plodu.

Hoci som podľa názorov západnej medicíny nemala ani právo dúfať, že na našom dieťati to nezanechá žiadne stopy, neprestávala som veriť. Pravdou však je, že niekoľko nocí pred blížiacim sa termínom v Centre prenatálnej ultrazvukovej diagnostiky v Martine som nedokázala spať. Prenasledovali ma myšlienky na to, či som pripravená starať sa o „iné“ dieťa, či ho dokážem prijať a vychovávať s láskou…

4D ultrazvuk, našťastie, žiadne abnormality vo vývine nepotvrdil. Bola som však informovaná, že toxoplazmóza matky môže u dieťaťa spôsobiť aj iné ochorenia, rovnako slepotu či hluchotu, čo sa ale pochopiteľne, odhaliť vopred nedá.

Cestu domov som preplakala. Od šťastia. A vďačnosti. Že je moje dievčatko zdravé. A hoci mi z dlhodobého užívania antibiotík bolo ešte ťažšie od žalúdka ako doteraz, na odporúčania lekárov som ich brala až do samotného pôrodu, len aby som ju ochránila.

2. TRIMESTER

Veľmi živo si spomínam na večer, keď som pocítila prvé pohyby. Bola som na začiatku druhého trimestra a zastihlo ma to úplne nepripravenú. Dostala som teda riadnu šupu a adekvátne k tomu som aj skríkla. Žiadne „motýlie krídelká“ sa nekonali. Bol to pocit nový a nepoznaný, to áno. Ale nevedela som, čo od toho očakávať ďalej. Odvtedy moje dieťa nemalo ani chvíľu pokoja a z neustálej pohybovej aktivity v plodovej vode štikútalo celé dni.

Keby som v tom čase vedela, že je to predzvesť jej skutočného temperamentu, viac by som si užívala, že ju zatiaľ „iba“ cítim, ale nepočujem. Saltá v bruchu nemali konca kraja a bolestivé kopance postupne brali jeden orgán za druhým. Pľúca, žalúdok, močák… Keď sa k nim pridalo aj mnou dovtedy nepoznané pálenie záhy, myslela som, že vyskočím z kože.

Neviem, kedy presne sa tehotenstvo malo stať tým čarokrásnym obdobím môjho života, no ja som sa nevedela dočkať konca. Asi som tie magické mesiace prevracala… Denne som si v duchu opakovala: nikdy viac!
Každopádne, piaty mesiac bol pre nás prelomový. Konečne som začala priberať.

3. TRIMESTER

Finále bolo však naozaj hrou na večnosť. Vďaka mojej dlhoročnej tachykardii som v posledné mesiace fučala raz toľko, ako je bežné. Rastúca hmotnosť dieťaťa sa pripísala na vystupujúcom žilovom systéme (od kŕčových až po zlatú, samozrejme), o bolestiach krížov a prebdených nociach nehovoriac.

Bola som schopná od poobedia nevypiť ani dúšok vody, len aby som sa vyhla častým nočným návštevám toalety. Neúspešne. Nájsť si vhodnú polohu na spanie? Nemožné. Hovorí Vám niečo insomnia v tehotenstve? Opäť som živým príkladom toho, ako namiesto užívania si sladkého odpočinku, bojovať s nespavosťou. Často som v tichu pri svetle nočnej lampy sedávala v kresle s knihou v ruke a doslova čakala na ráno…

Očami som tlačila čas a v kalendári jej vyberala ľahko zapamätateľné dátumy narodenia. 12.02.2021, 21.02.2021, 03.03…
Ani vo sne by mi však nenapadlo, do akého dňa sa malá rozhodla potiahnuť svoj pobyt v bruchu. Lekármi stanovený termín pôrodu už dávno uplynul a okolie ma čím ďalej tým viac zahlcovalo otázkami typu: „Tak uuuuž?“.
Nie, ešte nie.

Moje dievčatko bude v znamení rýb a logicky sa najlepšie cíti vo vode. Plodovej.
A mňa už teraz učí obrovskej trpezlivosti. Pretože na DOBRÉ SA ČAKÁ.