Prázdniny sa pomaly, ale isto chýlia ku koncu. Pre niektorých našťastie, pre iných bohužiaľ. Tak či onak – mnohým deťom sa znovu začína pravidelný režim. Obohatené o letné zážitky a vytiahnuté o pár centimetrov do výšky sa opäť vydajú naproti novým začiatkom. Rovnako ako každý september, aj tento bude pre niektorých výnimočný.

Nástup do škôlky či do školy neznamená pre rodičov iba nákup pomôcok a obavy z prvej vlny jesenných vírusov. Môže byť plný strachu zo zmeny a veľkých emócií na oboch stranách. Najmä v prvých adaptačných mesiacoch je nesmierne dôležité dopriať si s dieťaťom dostatok kvalitne stráveného spoločného času. 

V nadväznosti na článok o pohybe našich najmenších by som sa rada posunula o pár rokov vpred. Pozrieme sa spoločne na zhrbené (a znudené) deti v školských laviciach. Myslíte, že majú počas týždňa dostatok zdravého pohybu? Ak by ste teraz chceli argumentovať dlho diskutovaným návrhom o pridaní ďalšej hodiny telesnej výchovy, zastavím Vás. Skutočne pomôže ďalšia hodina telocviku školákom na ich ceste za zdravím?

Ruku na srdce, koľko detí z triedy na týchto hodinách aj naozaj cvičí? Neschopnosť pedagóga zaujať svojich študentov novou športovou aktivitou alebo dokonca nevhodné poznámky či autoritatívny prístup učiteľa ku žiačkam vedie skôr k demotivácii a negatívnemu postoju. Lavičky pre necvičiacich sú častokrát viac zaplnené ako samotná telocvičňa.

Dnešné deti majú problém dostať sa do obyčajného hlbokého predklonu bez toho, aby ich niečo „neťahalo“. Majú poskracované svaly a mnohokrát neriešenú skoliózu chrbtice. Činnosti ako šplhanie po tyči, chôdza po kladine či obyčajný kotúľ vzad sú dnes skôr raritou. Ak títo študenti javia záujem o pohyb, zväčša majú v mobiloch stiahnuté aplikácie s cvičebným plánom (samozrejme, absolútne neprimeraným ich veku) alebo sledujú vrcholových športovcov na sociálnych sieťach a chcú sa im rovnať.

„Byť populárny na Instagrame je ako byť bohatý na Monopoly.“

Možno ste aj Vy zahliadli na webe obrázok s textom: „Being famous on Instagram is like being rich on Monopoly. It’s not real – so calm down.“
Ak nie, nedalo mi sa o to s Vami nepodeliť.  V tejto vete je totiž obrovský kus pravdy.

V súčasnosti totiž mnohí mladí ľudia túžia nasledovať pseudoidoly zo sociálnych sietí. Sú to často „osobnosti“, ktoré toho v skutočnom živote veľa nedokázali, no správnym načasovaním rôznych okolností sa z nich stali online celebrity takpovediac cez noc.

Vidíme to takmer v každej oblasti od umenia, cez vzťahy, overené recepty na bohatstvo, krásu až po šport. To, akým spôsobom býva na sociálnych sieťach prezentovaná joga, som Vám už bližšie popísala  v článku zameranom na bezpečné cvičenie v tehotenstve.

Keď na Instagrame vyhľadáte #yoga, máte možnosť prezrieť si viac ako 118 miliónov príspevkov (ak zadáme #joga, jedná sa približne o 1 milión postov). Skúste sa sami zamyslieť nad tým, o aké fotografie sa jedná. Určite ste si všimli, že bublina sociálnych sietí má v drvivej väčšine vždy iba dúhové farby. Nezobrazuje svet taký, aký v skutočnosti je, ale taký, o akom snívame.

Jogínky v podprsenkách s perfektnými krivkami zachytené v „dokonalej“ asáne sa medzi sebou navzájom predbiehajú v tom, ktorá sa ladnejšie dostane do maxima pozície. Pravdaže, aj za hranicu svojho prirodzeného pohybového rozsahu. S možným zranením sa nepočíta – trvalé následky úrazu však dokážu nemilo prekvapiť. Zlomený krk v golieri z nesprávne prevedenej Shirshasany (pozn. kráľovská pozícia – stoj na hlave) sa však na ich instagramový profil dostane už len veľmi ťažko.

Je veľmi smutné, že títo ľudia nemajú žiadnu spoločenskú zodpovednosť a nemyslia na to, že ich sledujú násťročné deti, ktoré sa im veľmi túžia podobať. Sociálne siete majú obrovský podiel viny na neustále rastúcom trende porúch príjmu potravy u mladistvých. Možno by ste boli prekvapení, koľko modeliek, gymnastiek či baletiek sa s nimi počas svojej kariéry stretlo. Mentálna anorexia či bulímia pritom nie sú výlučne dievčenskou záležitosťou.

Dieťa nie je malý dospelý. Je to stále dieťa.

Deti sa od nás odlišujú nielen úrovňou vyzretosti ich mozgu, ale aj samotnou stavbou tela. Na to sa však často zabúda. Pri dieťati treba brať do úvahy, že jeho telo sa stále vyvíja a rastie, má mäkšie kosti ako dospelý, jeho svaly obsahujú viac vody a šľachy sú ešte málo pevné.  Vo svete je stále viac mladých chlapcov, ktorí hazardujú so svojím zdravím. V posilňovniach si naberajú váhy, ktoré nekorešpondujú s ich telom. Už od základnej školy do seba sypú rôzne doplnky stravy, kombinujú proteíny, v neskoršom veku možno skúsia dokonca steroidy. Robia to tak predsa aj ich „online idoly“.

Škoda len, že všetko čo im na svojich profiloch vrelo odporúčajú, majú vďaka reklamným spoluprácam luxusne zaplatené. Často daný výrobok sami dokonca ani neskúsili. Podstatné je, že sa s ním odfotili. Promo povinnosť si tak voči značke splnili.

Žijeme v dobe, kedy sme zahltení „overenými informáciami“, ktoré sa na nás valia z každej strany. Nájsť balans v zdravom spôsobe života je vcelku výzva. Držať sa sedliackeho rozumu či ženskej intuície môže byť v niektorých situáciách náročné. Tlak spoločnosti zameranej na výkon nás núti byť neustále v strehu a v plnom nasadení. Len my vieme ovplyvniť, aké nazeranie na svet bude mať naša budúcna generácia.

Začať treba v prvom rade od seba. Zabudnúť na nekonečné zoznamy úloh a vnímať prítomný okamih. Mať sa rád, prijať sa taký, aký som, rešpektovať potreby aj limity svojho tela a starať sa oň s láskou. To je to najcennejšie, čo môžeme našim deťom odovzdať.

Podvedome preberajú naše postoje nielen k rodinným vzťahom, k športu, ale aj k stravovaniu, k spánku alebo k menštruácii. Žijeme v dobe, kedy už 8-ročné dievčatá začínajú menštruovať. Myslíte si, že sú v tejto oblasti dostatočne edukované? V mnohých domácnostiach sa stále jedná o tabu tému. Prepíšme spoločne zaužívané vzorce a ukážme našim deťom, že zdravé telo a duša sú oveľa väčším pokladom ako „tehličky“ na bruchu.

Nový školský rok so sebou prináša nové možnosti mimoškolských aktivít a krúžkov

Možno aj Vy máte vo svojom okolí deti, ktoré majú už v 3 rokoch každé popoludnie nabité krúžkami. Najmä vo väčších mestách je bežné, že aj takéto malé dieťa navštevuje tenisovú, jazykovú aj tanečnú školu súbežne. Žijeme v dobe neobmedzených možností a mnoho rodičov sa to snaží využiť. Plávanie ráno pred školou, angličtina po nej, hudobný nástroj večer, k tomu perfektný prospech a nulový voľný čas. Nechám na uvážení každého z Vás, či považujete takéto preťažovanie detí za správne alebo naopak kontraproduktívne.

Samostatnou kapitolou sú športy, na ktoré rodič dieťa zapíše aj napriek tomu, že jeho potomok k danej aktivite vôbec neinklinuje. Nemá zmysel tlačiť deti do športovej aktivity, ktorá ich nebaví iba preto, že si prostredníctvom nich kompenzujeme vlastné túžby. Častokrát práve nanútenie konkrétneho pohybového krúžku vedie k vytvoreniu odporu. Dieťa nechce chodiť na tréningy, nie je v športe úspešné a tlak zo strany rodiča či trénera ho iba zbytočne stresuje.

Dovoľme našim deťom, aby sa sami rozhodli, čomu sa chcú venovať. Umožnime im skúsiť si niekoľko rôznych aktivít. Mali by sme si uvedomiť, že pohyb má byť pre nich relaxom od povinností a že nie z každého dieťaťa vyrastie vrcholový športovec. Koniec – koncov, ak stále túžime po nenaplnenej kariére futbalistu, ešte vždy sa môžeme prihlásiť do seniorskej ligy.