V predošlom článku som sa Vás snažila naladiť na jesenné spomalenie, ktoré vieme v tomto predsviatočnom období perfektne využiť. Že sa Vám to zatiaľ nepodarilo zaradiť do praxe? To je v poriadku, začneme zľahka. Na začiatok postačí nebyť na seba taká prísna.
Vaše deti si nebudú pamätať koľko druhov zákuskov ste mali na vianočnom stole, ale to, či ste ich v dobrej nálade napiekli spolu. 

„Ako to robíš, že toho počas dňa toľko stíhaš?“

Túto otázku v poslednej dobe dostávam akosi často. Keďže nie som žiaden Nadčlovek, rada by som veci uviedla na pravú mieru. Joga ma naučila viac počúvať svoje telo. Intenzívne vnímam, že už na seba netlačím tak, ako pár rokov späť. Začala som žiť viac v súlade so svojím ženským cyklom. Počas prvých dní menštruácie sa snažím vyhýbať fyzicky náročným činnostiam aj silovému cvičeniu.

Menštruácia má v živote ženy obrovský význam. Akonáhle sa naučíme žiť v zhode s našou cykličnosťou, máme vyhraté.
V staršom článku ste sa dozvedeli, že žijeme v dobe kedy dievčatá začínajú menštruovať oveľa skôr ako kedysi. Je preto nesmierne dôležité venovať tejto téme pri výchove dievčat pozornosť.

Počas bežných dní som v jednom kolobehu. Naša dcéra vstáva pred šiestou (áno, aj cez víkendy) a do neskorého večera „ide bomby“
v plnej energii. Zvykla som si na to, že MÔJ ČAS prichádza spravidla až po 22. hodine. Vtedy otváram knihy, skriptá a vzdelávam sa alebo pre Vás tvorím nové lekcie, obsah na sociálne siete či píšem články na blog a nahadzujem ich na web.

Vy, ktorí sa tiež pohybujete v internetových bublinách, viete veľmi dobre, koľko je za tým všetkým práce. Áno, mohla som Emku zapísať ako 2,5 – ročnú v septembri 2023 do škôlky a uľahčiť si to. Bola odplienkovaná, samostatne zvládala potrebné činnosti k nástupu a v mnohom napreduje pred rovesníkmi. Avšak kto ma pozná aj osobne vie, že ja si k dosiahnutiu svojich cieľov málokedy volím skratky. Naše dieťa bude pre mňa vždy absolútnou prioritou.

Nikdy som netvrdila, že materstvo je prechádzka ružovým sadom. Dve vysoko citlivé bytosti v jednej domácnosti sú viac než dosť, ale je pre mňa nesmierne dôležité, aby som tu najmä v prvé roky jej života bola vždy, keď ma potrebuje. Uznávam, že život v Banskej Bystrici mal mnoho výhod. Za 6 rokov v krajskom meste si človek zvykne na istý štandard. Ale vďaka zámene za podhorskú obec sme získali ďaleko viac životného priestoru aj časovej slobody.

Lenivosť, prokrastinácia alebo vedomé narábanie s časom?

Viem, že príde deň, keď už na mňa moje malé dievčatko nebude mať čas. Čakajú ju priateľstvá, prvé lásky… Viem, že vtedy budem môcť s čistým svedomím drhnúť každý centimeter nášho bytu. No kým ju baví tráviť dni so mnou, špinu v škárach (s)pokojne prehliadam.

Mám kamarátky, ktoré si môžu dovoliť zaplatiť pomoc do domácnosti, opatrovateľku k deťom aj objednávať „menučka“. Je to ale výmenou za ich čas, ktorý väčšinou trávia prácou. A rovnako poznám také, ktorým v živote zdanlivo nič nechýba, majú k dispozícii „babky na zavolanie“, no i tak nenachádzajú dôvod na radosť. Každá to máme doma nastavené inak. Nič nie je čiernobiele, tak sa prosím, navzájom nesúďme.

Nehanbím sa priznať, že:

• okná umývam len raz ročne (väčšinou až v novembri, keď začína prvý mráz zachádzať za nechty a vo vzduchu už cítiť prichádzajúce Vianoce),
• najlepší domáci miláčik k malému dieťaťu na 80 metrov štvorcových je robotický vysávač,
• žehličke som dala definitívne zbohom, pretože táto činnosť sa pre mňa rovnala absolútnej strate času (sprotivila sa mi v období, keď som nosila v práci dresscode, ale novorodenecké minioblečko som potom, pravdaže, horúcou parou prebehla s láskou),
• existuje „život pred sušičkou a po nej“ (spotrebič, ktorému dávam 10/10 – bielizeň je zbavená baktérií aj alergénov a navyše je nádherne mäkká),
• umývačku riadu by mali fasovať už v pôrodnici všetky ženy, ktoré doma s radosťou vyvárajú a vypekajú (spolu s práčkou u nás poctivo maká 2x denne).

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že som jednou z tých „moderných lenivých matiek súčasnosti“. Kedysi sa predsa deti rodili popri práci na poliach, pralo sa v potoku a nebolo toľko možností či výdobytkov techniky ako dnes. Poznáte túto obohratú platňu, však? Pokračovať teda nemusím. Uznávam, doba ide napred a my s ňou. Každé obdobie v histórii ľudstva so sebou nesie svoj kríž.

Porovnávať klady a zápory čias minulých s tými aktuálnymi, by bolo na dlhé lakte. Vidím obe strany mince. Posledné desaťročie nám však jasne ukazuje, že vojny a pandémie nie sú iba súčasťou dejepisu. A obracať sa mladí musia rovnako dnes, ako tomu bolo kedysi (akurát záhumenice vystriedali závody).

V súčasnosti už málokedy vidieť, aby spolu v jednom dome žili viaceré generácie. Prácu bolo vtedy možné ľahšie rozdeliť medzi viacerých členov rodiny. Keď žena otehotnela a bývala v jednej domácnosti so svojou matkou, babkou, sestrou či svokrou, nebola na všetko sama tak, ako je to dnes. Aj ja som roky žila vzdialená od svojej rodiny – plný hrniec či pekáč buchiet ma doma nikdy nečakal.

Práve preto je nesmierne dôležité obklopovať sa tým, čo nám robí radosť. Viem, že dopriať si každý deň chvíľku iba pre seba nemusí byť pre všetky ženy-mamy jednoduché. Niekedy je ťažké zastaviť kolotoč povinností a dovoliť si plné naladenie na seba.

Je v poriadku nemať sa dobre. A rovnako v poriadku je nebáť sa požiadať o pomoc.

Verte mi, nikto z Vašich známych nemá dokonalý život. Hoci sa Vás na sociálnych sieťach možno snažia presvedčiť o opaku.
V poslednej dobe z tohto sveta dobrovoľne odchádza príliš veľa mladých ľudí, ktorí nevidia východisko zo svojej situácie. Stále viac si uvedomujem, aké dôležité je robiť v tejto oblasti osvetu. Na každý problém existuje riešenie (aj keď sa to tak na prvý pohľad vôbec nemusí zdať). Je prirodzené, že v našom živote sa striedajú lepšie a horšie obdobia. Spolu totiž tvoria rovnováhu.

Odvtedy ako som bola tehotná s Emkou, je to aj u nás poriadna jazda. Prakticky už od začiatku covidovej pandémie sa mi život obrátil naruby a za posledných 5 rokov sa u nás udialo niekoľko veľkých zmien. Štvrtý trimester bol mojím najväčším obdobím temna (pozn. prvé tri mesiace po pôrode). Siahla som si na dno svojich fyzických aj psychických síl a stav, ktorý nastal po ňom by som prirovnala k Fénixovi, ktorý povstal z popola.

Dnes viem, že všetky tieto situácie nás majú niekam posunúť a že každá skúsenosť nás v živote niečo naučí. Som vďačná za to, že aj napriek všetkým varovaniam lekárov počas gravidity, mám zdravé dieťa. Poznám osobne niekoľko žien, ktoré možno nemali toľko šťastia ako my, no s úsmevom na perách vnímajú a oslavujú aj ten najmenší pokrok. Nič neberiem ako samozrejmosť a vážim si každý jeden deň s mojou rodinou.

Trávime maximum času v pohybe a na čerstvom vzduchu, spoločne varíme a zdravo pečieme, veľa čítame knižky, kreatívne tvoríme alebo cvičíme. Emka sa vo svojich dvoch rokoch mohla v niektorých oblastiach rovnať štvorročným deťom. Vzhľadom na to, že vstáva veľmi skoro a až do samého večera žije naplno, zaujať ju na viac než pár minút nie je vôbec jednoduché. Momentálne žnú veľký úspech ilustrované príbehy o zvieratách, ktoré nesú aj krásne posolstvo. 

O hračky ako také väčšinou nejaví žiaden záujem a prakticky už od roka ju oveľa viac baví aktívna účasť na bežnom chode domácnosti. Nebojte sa zapojiť Vaše deti do toho, čo práve robíte. Možno budete milo prekvapení, čo všetko už dokážu. Na rozdiel od Vás totiž domáce práce nevnímajú ako „nutné zlo“, ale ako zábavu.

„Obdobie vzdoru“ alebo najkrajší vek?

Vývojové obdobie detí vo veku od 2 do 5 rokov sa častokrát označuje ako „obdobie vzdoru“. Rovnako sa môžete stretnúť s pojmom „prvá puberta“. Toto obdobie môže byť sprevádzané exponovanými emočnými prejavmi, hysterickými scénami (najmä na verejnosti), charakterizuje ho krik a plač, ktorý prichádza zdanlivo „bezdôvodne“. Všetky tieto slovné spojenia som dala do úvodzoviek zámerne.

S pojmom VZDOR sa totiž nestotožňujem. Je pravda, že väčšina detí v tomto vekovom rozmedzí prechádza obrovskými zmenami v správaní, no jedná sa najmä o ďalší medzník v postupnej zrelosti nervovej sústavy. Dieťa si začína uvedomovať svoje potreby a chce jasne prejaviť svoj názor (väčšinou nesúhlas s obliekaním, s odchodom z ihriska či s umývaním zubov). Zároveň však môžeme pozorovať obrovský progres v rozvoji reči a fantázie, čo je pre mňa zatiaľ najväčšie čaro rodičovstva.

Myslím, že v materstve sa nič nevyrovná pocitu, keď Vás dieťa príde spontánne objať s tým, že Vás ľúbi najviac na svete. Zažívať toto niekoľkokrát denne je pre mňa taký doják, že by som to zo srdca priala všetkým, ktorí túžia po bezpodmienečnej láske.

Je fakt, že by som asi 5 rokov dozadu neverila tomu, že:

• môj najhranejší playlist na Spotify budú detské ľudové piesne,
• strúhanie pasteliek bude mojou obľúbenou piatkovou chvíľou relaxu,
• budem na jeseň skákať v mlákach a púšťať šarkana,
• sa budem môcť dotýkať machových kobercov a prenášať lásku k lesom aj na svoje dieťa,
• budeme na poľnohospodárskom družstve ako doma a že aróma hnoja bude pre nás už navždy symbolizovať teliatka,
• budem s úsmevom mávať všetkým smetiarom aj traktoristom,
• dokážem počas jednej minúty zodpovedať 20x otázku: „Prečo?“.

Zahajujem zaslúžený predvianočný oddych

Verím, že aj vďaka Vášmu zdieľaniu sa tento článok opäť dostane ku všetkým ženám, ktoré si ho potrebujú v tomto predsviatočnom období prečítať. Majte pohodový advent v kruhu najbližších a nezabudnite: „Bordel v bytě = šťastné dítě!“

P.S.: Bystrickí kamoši, čakajte nás opäť pod vysvietenou jedličkou!